JACK ROZPAROVAČ

Jack Ripper/Londýn 1888. Jack Rozparovač je podozrelý, že v špinavých uličkách chudobnej štvrti Whitechapel na východe Londýna (East End) v priebehu niekolkých týždňov roku 1888 zavraždil 5 prostitútiek. Všetky žily v okruhu sotva 500 metrov od seba, tri z nich v tej istej ulici, dve dokonca v tom istom dome. V tejto štvrti žilo okolo 1.200 prostitútiek. Prvou zavraždenou bola Mary Ann Nicholsonová. Bolo jej 42 rokov a bola známá pod menom Polly. Svojich zákazníkov si vodila do noclehárne, kde postel stála jednu pencu na hodinu. Bola nájdená v kaluži krvi pred jednou z barabzní na Buck´s Row. Vrah jej urezal hlavu a rozpáral nožom brucho. Tím istým brutálnym spôsobom rozpáral dalšie tri prostitútky. 

Napriek tomu že pravá identita Jacka Rozparovača bola Scotland Yardom zistená, dodnes jej málokdo verí. Behom viac než 110 rokov rôzni “bádatelia” a žurnalisti podozrievajú z týchto zločinov na základe vlastných verzií celkom 73 osôb vrátane príslušníka královskej rodiny princa Alberta. Nechýba medzi nimi ani verzia o královskom spiknutí. Dokonca sa vyskytla teória, že vrahom bol královský lekár sir William Gull, ktorý jednal na pokyn samotného predsedy vlády lorda Salisburyho. Zavraždené prostitútky vraj vedely o tom, že 24ročný vnuk královny Viktórie – princ Albert – sa tajne oženil s jednou z jejich kolegýň, s ktorou dokonca splodil syna a pokúsily sa údajne vydierať královský dvor. 

Jack Rozparovač musel byť podľa pitevných nálezov lekárom a jeho zvláštnosťou bolo, že bol lavákom. Asi sedem týždňov po nájdení poslednej zavraždenej ženy bola vylovená z Temže mrtvola lekára, ktorý mal u seba rôzne pitevné nástroje. Jeho fotografie boli zveřejnené vo všetkých anglických listoch. Na výzvu sa peihlásili jeho známi, ktorí prehlásili, že utopeného poznávajú a že se im zdal pomätený. Jeho meno znelo Montague John Druitt a bol alkoholikom. Po jeho smrti prestaly vraždy v Rozparovačskom štýle. Krátko nato polícia oznámila, že vrah, známý pod ménom Jack Rozparovač sa utopil. 

V roku 1991 bol v dome na londýnskom predmestí nájdený údajný denník Jacka Rozparovača. Ako autor bol identifikovaný James Maybrick. Celkom 12 znalcov podrobilo denník o 65 stranách rozsiahlym expertízám. Časť znalcov došla k názoru, že síce nejde jednoznačne potvrdiť jeho pravosť, ale taktiež nie je možné denník označiť za falošný. Druhá časť expertov tvrdí, že ide o falzifikát. Analýza atramentu nevykazuje obvyklé známky staroby. Papier denníku je však pravý. Jazyková expertka naviac našla dva výrazy, ktoré boly v tej dobe ešte neznáme. 

K záhadám, ktoré Jacka Rozparovača doprevádzajú, v roku 1988 pribudlo dalšie. Scotland Yard v tomto roku obdržal obálku s dokumentami k prípadu “Jack Rozparovač”, které sa z jeho archívov stratily pred desiatkami rokov. Nikdo nevie, kto ich kedysi ukradol, a neznámou ostala i osoba, která ich zčista jasna vrátila. 

S novou teóriou o pravej identite Jacka Rozparovača prišla pred nedávnom vo svojej knihe “Portrét vraha: Jack Rozparovač – prípad uzavrený” americká autorka detektívnych bestsellerov Patricia Cornwellová (nar. 1957). Podľa nej vraždy spáchal impresiomistický maliar Walter Sickert (1860-1942), ktorého diela visia v londýnskej Tate Gallery, parížskom Louvre či newyorskom Guggenheimovom múzeu. Autorka za šesť miliónov dolárov nakúpila dalšie Sickertove plátna, jeho dopisy a nechala analyzovať s korešpondenciou pripisovanou Jackovi Rozparovačovi. Podľa Cornwelové Sickert dokonale zapadá do psychologického portrétu vraždiaceho maniaka: 

– nenávidel ženy a opovrhoval prostitútkami, napriek tomu že mu sedávaly ako modelky 

– bol preslávený násilnickými fantáziami, zobrazoval násilie voči ženám 

– vynikal nadpriemernou znalostou medicíny, pretože študoval najmodernejšie poznatky 

Na rozdiel od vätšiny hladačov pravdy o Jacku považuje Cornwellová stovky listov, v ktorých sa Rozparovač vyjadruje k zločinom a vysmieva sa polícií, za pravé. Údajný vrahov list z roku 1888 bol zjavne napísaný na papiery s rovnakým vodoznakom, aký používali Sickert a jeho žena. Vzorky DNA na dvoch Jackových listoch a známkach sa naviac zhodujú s niekolkými listami Sickerta a jeho manželky Ellen. V niektorých Sickertových obrazoch našla Američanka “zamaskované” miesta činu. Okrem toho sa Sickertové obrazy podla nej vyznačovaly až “hrôzostrašnou podobnostou” s fotografiami obetí. Hlavným triumfom autorky sa stalo maliarove priznanie, že mu ako malému chlapcovi jeden pseudolekár pri barbarskej operácií poškodil penis. Ako motív vražedného jednania Jacka Rozparovača alias Waltera Sickerta vidí v “jeho impotencii a životných traumách”… 

S novou a zcela zaručenou identitou Jacka Rozparovače prišiel v roku 2005 súkromý detektív Trevor Marriott z Velkej Británie. Po desiatich rokoch bádania došel k záveru, že vraždiaci maniak bol námorník z obchodnej lodi a svoje obeti si vyberal v miestach, kde loď kotvila. Jeho presvedčenie je založené v spojení podobných prípadov sériových vrážd, ktoré sa v tej dobe staly v Nemecku a v Nicaragui.